Hra na fujaru:
Hrať na fujaru v princípe nie je zložité. U veľa ľudí je najťažšie prekonať určitý rešpekt k tomuto nástroju a odhodlať sa fúknuť doň. Ak ste ešte ochotný počúvnuť inštrukcie o správnom držaní nástroja, tak ste na polovičnej ceste stať sa úspešným hráčom na fujaru. Hra nevyžaduje žiadny nátisk na náustok (cencúľ) a ani silné pľúca. Pri hre je treba si hlavne uvedomiť, že nástroj reaguje na tlak vzduchu, ktorý doň fúknete. Pri väčšom tlaku sa ozývajú tony vyššie a naopak pri nižšom tlaku zasa nižšie.
Najrýchlejšie sa ľudia naučia hrať to, čo je pre fujaru najtypickejšie a to je "rozfuk". Na pochopenie princípu, ako rozfuk zahrať používam dva spôsoby vysvetlenia. Pri fúkaní do fujary budete rytmicky prerušovať vdychovaný vzduch opieraním jazyka o zuby, presne tak akoby ste chceli rytmicky hovoriť ....tu, tu, tu, tu, tu, tu... Samozrejme nemusíte pri tom používať hlas, pretože ten vám teraz poskytuje fujara. Toto bol prvý spôsob vysvetlenia.
Ak by sa vám to predsa len nedarilo, je aj druhý spôsob vysvetlenia, ktoré často používam pri predvádzanie výroby fujary a hry na rôznych jarmokoch. Použijem na to trochu svojské prirovnanie, pre niekoho možno trochu vulgárne, ale je to pre dobro veci. Na väčšine jarmokoch sa predávajú tekvicové jadierka a ľudia ich s obľubou pri prehliadke jarmoku lúskajú. Pri takýchto príležitostiach je akosi tolerované robiť takýto drobný neporiadok a dokonca to neprekáža ani spoločenskému bontónu. Pokúste sa vžiť do takejto situácie: Ste práve v najintenzívnejšom lúskaní jadierok, máte plné ústa šupiek a vtom vám zazvoní mobil. S plnými ústami sa ťažko rozpráva a keďže očakávate dôležitý hovor, tak sa otočíte niekde bokom a intenzívnym a rytmickým ...tu, tu, tu, tu, tu, tu...vypľúvate šupky a zbytky jadierok aby ste mali čím skôr ústa prázdne a boli pripravený na rozprávanie. Z tejto situácie je pre nás najdôležitejší spôsob, akým ste vypľuvali jadierka. Vlastne ste tiež urobili rytmické ...tu, tu, tu tu...Dá sa to napodobniť aj na sucho bez pľutia. Ak to takto urobíte do fujary, váš prvý rozfuk je na svete.
Ak sa vám podaril prvý rozfuk, treba už len natrénovať jeho razanciu, aby ste využili celý zvukový rozsah fujary a tiež rovnomernú frekvenciu (kadenciu) jednotlivých tónov.
Môžete sa teraz pokúsiť zahrať jednoduchú melódiu základnými - tzv. alikvotnými tónmi. Hrajú sa pri zakrytí všetkých troch dierok. Treba si uvedomiť, že fujara reaguje na tlak, akým do nej fúkate. Striedavým fúkaním silnejšieho a slabšieho tlaku vytvoríte jednoduchú melódiu. Ak fúknete silnejšie, ozve sa vyšší tón. Ešte silnejšie, ešte vyšší. A tak je to aj naopak. Ak fúknete slabšie, ozve nižší tón. Ešte slabšie, tak ešte nižší. Takto si precvičte nasadzovanie tónov smerom hore a aj dolu. Nestačí však len plynulo zvyšovať alebo znižovať tlak dychu, ale treba každé fúknutie nasadiť jazykom o zuby, rovnakým spôsobom ako pri rozfuku. To znamená, že každý tón začnite našim známym "tu". Ak budete bez prerušenia fúkať vzduch rovnakým tlakom, tak aj tón bude stále rovnaký. Nesnažte sa za každú cenu hneď zahrať presne nejakú známu melódiu. Najskôr si skúšajte nasadzovať rôzne tlaky, aby ste zistili ako na ne fujara reaguje. Aj keď budete pri tomto skúšaní len improvizovať, uvidíte že náhodná melódia, ktorú zahráte bude zaujímavá a okolie si bude myslieť, že práve toto ste chceli zahrať. Ideálne je, ak poznáte nejakú jednoduchú fujarovú pieseň a v duchu si ju akoby predspevujete. Snažte sa približne kopírovať jej melódiu. Veľmi vhodná na takéto skúšanie je známa fujarová pieseň "Ej horou, horou, poď Janík domov". V zjednodušenej forme sa dá prakticky celá zahrať len základnými alikvotnými tónmi (pri zakrytých dierkach). Ak ste už pokročili a darí sa vám zahrať už jednoduchú melódiu, môžete sa pokúsiť predĺžené tóny v tejto melódii okrášliť tzv. vibrátom. Najpoužívanejšie vibráto sa robí rytmickým odkrývaním a zakrývaním hornej dierky. Vibráto na tejto dierke sa dá použiť takmer na všetky najviac používané tóny. Toto prerušovanie tónu veľmi ozdobí vašu hru. Vibráto robte však len na tónoch, ktoré sú vo vašej melódii predĺžené. Nemôžete hrať vibráto a zároveň meniť tóny aj dychom. Dôležité je, aby ste sa pri tom neponáhľali. Keď nasadzujete tóny dychom, tak dierky držte zakryté. Ak príde tón dlhší, najskôr ho normálne nasaďte, držte ho stálym fúkaním a začnite robiť vibráto na hornej dierke. Ak chcete prejsť na ďalší tón, vibrovanie ukončite, zakryte dierku a môžete dychom nasadzovať ďalší tón.
Toto je základný spôsob, ako zahrať jednoduchú melódiu na fujare aj s použitím vibráta. Ak zvládnete túto techniku a spojíte ju aj s rozfukom určite vám fujara bude prinášať radosť.
Možno sa vám na prvé prečítanie môže zdať tento návod trochu zložitý, ale ak si ho prečítate pozorne znovu a budete si jednotlivé kroky hneď aj skúšať, určite sa vám v krátkom čase podarí zahrať niečo pre svoje potešenie.
V tomto návode som sa zameral hlavne na hru základnými alikvotnými tónmi. Fujara má ale tri dierky, ktoré nám ponúkajú oveľa viac tónov na hru. Nákres prstokladu uvádzam na konci textu. Pri hraní treba dodržať isté stupňovanie úrovne tlaku vdychovaného vzduchu. Prvá úroveň je taká slabá akoby ste len dýchali na sklo aby sa zarosilo. Ďalšie úrovne sú len o niečo silnejšie. Treba si to vyskúšať. Nezabudnite, že pri nasadzovaní ďalšej úrovne musia byť zakryté všetky dierky. Popis zložitejších fujarových melódií a triliek by bol veľmi zložitý a ťažko zrozumiteľný. Mojim zámerom však bolo oboznámiť vás so základným princípom hry, s rozfukom a naučiť vás z ahrať jednoduchú melódiu. Najlepšou cestou ďalšieho rozvíjania vašej hry je osobné stretnutie so skúsenejším hráčom. Z vlastnej skúsenosti však viem, že komu raz učaroval tento výnimočný nástroj a pochopí tieto základy, tak veľmi rýchlo napreduje. Prajem vám veľa úspechov.
Prstoklad tónov pre fujaru ladenia "G"